Rozhovor s našou lektorkou a podnikavou mamou Barborou Surovcovu
Najskôr sa nám predstav - kto si a čo robíš.
Som žena, manželka a matka :D a psychologička a tak nejak sa to strieda momentálne. Tri roky som pracovala v CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) v rámci diagnostickej a poradenskej činnosti. Venovala som sa hlavne deťom školského veku a ich rodinám, pričom som si len utvrdzovala, že vzťahy medzi deťmi a ich rodičmi sú kľúčové pri akýchkoľvek ťažkostiach. Už 11 mesiacov som na rodičovskej dovolenke a popri Adamovi (môj syn) sem tam odbočím do svojej profesie. Hlavne prostredníctvom lektorovania a prednášania na VŠ. Lektorovanie začalo ponukou na prednášku v rámci tehotenského kurzu o vzťahovej väzbe medzi bábätkom a rodičmi a postupne sa to nabaľuje. Medziľudské vzťahy boli vždy moja srdcovka. To ako ľudia spolu fungujú, ako komunikujú, vychádzajú a čo im zas robí ťažkosti v tom ich fungovaní a komunikácii. No a teraz som sa zamerala na témy mne aktuálne blízke ešte viac, ktorými žijem. Konkrétne príchod nového človiečika do dýády - vzťah s ním (bezpečná vzťahová väzba), vzťah medzi partnermi a úskalia, ktoré môžu prísť s príchodom bábätka a taký vzťah sám so sebou ako rodičom, alebo vysporiadanie sa s novou rolou - rolou rodiča - matky/otca.
Porozprávaj nám o tom viac :)
Teóriou vzťahovej väzby som sa zaoberala už počas štúdia na VŠ, venovala som sa jej v oboch záverečných prácach a dostala som sa k nej prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti v detskom domove a Krízovom centre. Tam som si naplno uvedomovala, aká je dôležitá práve bezpečná vzťahová väzba medzi bábätkom a ideálne biologickými rodičmi a aké fatálne následky môže jej absentovanie mať na vývin dieťaťa. Nepodmienená láska a jemnocitní rodičia sú najdôležitejším faktorom k vytvoreniu tejto väzby hlavne počas prvého roka života dieťaťa no i v tých ďalších. Toto potrebuje dieťa celý život. Počas práce v CPPPaP sa mi len potvrdzovalo, že pracovať na vzťahu medzi rodičom a dieťaťom sa vždy oplatí, nech ide primárne o akýkoľvek problém v rodine. Lepšími vzťahmi sa lepší celkové fungovanie rodiny. K horeuvedeným konkrétnym okruhom som sa dostala prostredníctvom toho, že aj k nám zavítal nový, malý človiečik. No a všetko to, čo som mala načítané a toľkokrát odporúčané som začala robiť konečne aj ja. Zistila som však, že to nie je vždy také jednoduché. Že mama aj tato bývajú unavení, niekedy aj obaja naraz, že je ťažšie nájsť čas na seba a pre seba, že bábätká niekedy plačú, nech robíme čo robíme, niekedy aj veľa a dlho, že nie vždy vieme prečo a že rodičovstvo vie byť náročné a partnerstvo je o to dôležitejšie. Oplatí sa preto podľa mňa zdôrazňovať dôležitosť tzv. jemnocitnej výchovy, to je reagovanie na potreby bábätka, poskytovať mu nekonečne veľa lásky a dotykov (či už nosením, dojčením na požiadanie, spoločným spaním, nech si vyberie, každý čo mu vyhovuje), poskytovať mu seba (mamu aj tata). Ja viem, že sa mi oplatí rozprávať sa a hrať sa s mojim dieťaťom už od prvých mesiacoch jeho života, reagovať na jeho plač, pretože ono sa ešte nevie upokojiť samo, že ho tým nerozmaznávam, že sa mi oplatí ho objímať a bozkávať koľko môžem a že tým budujem našu bezpečnú väzbu a dávam mu tak do života to najviac, obraz toho ako by mali a môžu vyzerať medziľudské vzťahy v jeho živote. Toto všetko začína skôr, ešte v tehotenstve, v prvých hodinách tesne po pôrode. Ja to viem a viem, že aj keď je to niekedy náročné oplatí sa to. Takže chcem podporiť rodičov, že aj keď to nieje vždy ľahké oplatí sa to a sú na to dvaja (v ideálnom prípade). Dvaja sú rodičia, dvaja sú aj partneri a na to treba myslieť tiež :)
Čo ťa motivuje v tvojom živote/práci?
Najväčšia motivácia je vlastne to čo som už spomínala. Podporovať rodičov v ich často krát intuitívnom a bežnom, no pod tlakom spoločnosti, širšej rodiny a iných názoroch, spochybnenom fungovaní s bábätkom. Uistiť ich, že takto budujú bezpečnú vzťahovú väzbu. Zoznámiť ich potom s jej výhodami a dôležitosťou pre ich dieťa. Poukázať na vedecký a teoretický kontext tejto oblasti. No a osveta. Hlavne toho, že to začína ešte tam v brušku a prvé hodiny nášho života sú rovnako dôležité a vedia veľmi uľahčiť jemnocitnú výchovu a tzv.naladenia sa mamky na bábätko. To sú ďalšie veľké témy a okrajovo sa ich dotýkam tiež.
Prečo si myslíš, že to má zmysel robiť?
Zmysel vidím naozaj v podpore mladých rodín, ktoré môžu zažívať neistotu pri výchove prvého dieťatka, krízu v partnerskom vzťahu, pretože deti často vyžadujú všetok čas i energiu rodičov alebo prijatie novej role rodiča a odpútanie sa od predstavy ideálneho rodiča :)
A kde ťa môžeme stretnúť?
Prednášam v rámci tehotenského kurzu, ktorý robí MC Mamina. Momentálne som dostala priestor pre tieto svoje témy aj v LINK CoWorking Banská Bystrica (za čo ďakujem:)). Čiže odporúčam sledovať tieto dva weby alebo ich stránky na FB a podujatia vám neujdu :)
Čo sa týka psychologickej praxe, momentálne som v psychoterapeutickom výcviku systemickej rodinnej a párovej terapie.
Aké je tvoje "posolstvo"?
Všetkým rodičom i tým budúcim by som odporúčala robiť to, čo im funguje, robiť to s čím sú oni uzrozumení a vyhovuje im, dôverovať si a počúvať seba, nie často nevyžiadané a "múdre" rady okolia :)
PS: Pozývame vás na prednášku, ktorú bude mať Baška u nás v LINKu. Už 2. apríla o 16:00 na tému Sme v tom dvaja - rodičia aj partneri.
Som žena, manželka a matka :D a psychologička a tak nejak sa to strieda momentálne. Tri roky som pracovala v CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) v rámci diagnostickej a poradenskej činnosti. Venovala som sa hlavne deťom školského veku a ich rodinám, pričom som si len utvrdzovala, že vzťahy medzi deťmi a ich rodičmi sú kľúčové pri akýchkoľvek ťažkostiach. Už 11 mesiacov som na rodičovskej dovolenke a popri Adamovi (môj syn) sem tam odbočím do svojej profesie. Hlavne prostredníctvom lektorovania a prednášania na VŠ. Lektorovanie začalo ponukou na prednášku v rámci tehotenského kurzu o vzťahovej väzbe medzi bábätkom a rodičmi a postupne sa to nabaľuje. Medziľudské vzťahy boli vždy moja srdcovka. To ako ľudia spolu fungujú, ako komunikujú, vychádzajú a čo im zas robí ťažkosti v tom ich fungovaní a komunikácii. No a teraz som sa zamerala na témy mne aktuálne blízke ešte viac, ktorými žijem. Konkrétne príchod nového človiečika do dýády - vzťah s ním (bezpečná vzťahová väzba), vzťah medzi partnermi a úskalia, ktoré môžu prísť s príchodom bábätka a taký vzťah sám so sebou ako rodičom, alebo vysporiadanie sa s novou rolou - rolou rodiča - matky/otca.
Porozprávaj nám o tom viac :)
Teóriou vzťahovej väzby som sa zaoberala už počas štúdia na VŠ, venovala som sa jej v oboch záverečných prácach a dostala som sa k nej prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti v detskom domove a Krízovom centre. Tam som si naplno uvedomovala, aká je dôležitá práve bezpečná vzťahová väzba medzi bábätkom a ideálne biologickými rodičmi a aké fatálne následky môže jej absentovanie mať na vývin dieťaťa. Nepodmienená láska a jemnocitní rodičia sú najdôležitejším faktorom k vytvoreniu tejto väzby hlavne počas prvého roka života dieťaťa no i v tých ďalších. Toto potrebuje dieťa celý život. Počas práce v CPPPaP sa mi len potvrdzovalo, že pracovať na vzťahu medzi rodičom a dieťaťom sa vždy oplatí, nech ide primárne o akýkoľvek problém v rodine. Lepšími vzťahmi sa lepší celkové fungovanie rodiny. K horeuvedeným konkrétnym okruhom som sa dostala prostredníctvom toho, že aj k nám zavítal nový, malý človiečik. No a všetko to, čo som mala načítané a toľkokrát odporúčané som začala robiť konečne aj ja. Zistila som však, že to nie je vždy také jednoduché. Že mama aj tato bývajú unavení, niekedy aj obaja naraz, že je ťažšie nájsť čas na seba a pre seba, že bábätká niekedy plačú, nech robíme čo robíme, niekedy aj veľa a dlho, že nie vždy vieme prečo a že rodičovstvo vie byť náročné a partnerstvo je o to dôležitejšie. Oplatí sa preto podľa mňa zdôrazňovať dôležitosť tzv. jemnocitnej výchovy, to je reagovanie na potreby bábätka, poskytovať mu nekonečne veľa lásky a dotykov (či už nosením, dojčením na požiadanie, spoločným spaním, nech si vyberie, každý čo mu vyhovuje), poskytovať mu seba (mamu aj tata). Ja viem, že sa mi oplatí rozprávať sa a hrať sa s mojim dieťaťom už od prvých mesiacoch jeho života, reagovať na jeho plač, pretože ono sa ešte nevie upokojiť samo, že ho tým nerozmaznávam, že sa mi oplatí ho objímať a bozkávať koľko môžem a že tým budujem našu bezpečnú väzbu a dávam mu tak do života to najviac, obraz toho ako by mali a môžu vyzerať medziľudské vzťahy v jeho živote. Toto všetko začína skôr, ešte v tehotenstve, v prvých hodinách tesne po pôrode. Ja to viem a viem, že aj keď je to niekedy náročné oplatí sa to. Takže chcem podporiť rodičov, že aj keď to nieje vždy ľahké oplatí sa to a sú na to dvaja (v ideálnom prípade). Dvaja sú rodičia, dvaja sú aj partneri a na to treba myslieť tiež :)
Čo ťa motivuje v tvojom živote/práci?
Najväčšia motivácia je vlastne to čo som už spomínala. Podporovať rodičov v ich často krát intuitívnom a bežnom, no pod tlakom spoločnosti, širšej rodiny a iných názoroch, spochybnenom fungovaní s bábätkom. Uistiť ich, že takto budujú bezpečnú vzťahovú väzbu. Zoznámiť ich potom s jej výhodami a dôležitosťou pre ich dieťa. Poukázať na vedecký a teoretický kontext tejto oblasti. No a osveta. Hlavne toho, že to začína ešte tam v brušku a prvé hodiny nášho života sú rovnako dôležité a vedia veľmi uľahčiť jemnocitnú výchovu a tzv.naladenia sa mamky na bábätko. To sú ďalšie veľké témy a okrajovo sa ich dotýkam tiež.
Prečo si myslíš, že to má zmysel robiť?
Zmysel vidím naozaj v podpore mladých rodín, ktoré môžu zažívať neistotu pri výchove prvého dieťatka, krízu v partnerskom vzťahu, pretože deti často vyžadujú všetok čas i energiu rodičov alebo prijatie novej role rodiča a odpútanie sa od predstavy ideálneho rodiča :)
A kde ťa môžeme stretnúť?
Prednášam v rámci tehotenského kurzu, ktorý robí MC Mamina. Momentálne som dostala priestor pre tieto svoje témy aj v LINK CoWorking Banská Bystrica (za čo ďakujem:)). Čiže odporúčam sledovať tieto dva weby alebo ich stránky na FB a podujatia vám neujdu :)
Čo sa týka psychologickej praxe, momentálne som v psychoterapeutickom výcviku systemickej rodinnej a párovej terapie.
Aké je tvoje "posolstvo"?
Všetkým rodičom i tým budúcim by som odporúčala robiť to, čo im funguje, robiť to s čím sú oni uzrozumení a vyhovuje im, dôverovať si a počúvať seba, nie často nevyžiadané a "múdre" rady okolia :)
PS: Pozývame vás na prednášku, ktorú bude mať Baška u nás v LINKu. Už 2. apríla o 16:00 na tému Sme v tom dvaja - rodičia aj partneri.